• obnova mokradí v 4 vybraných lokalitách formou prehradenia eróznych rýh a existujúcich lokálnych tokov;
• rekonštrukcia meandra potoka Olšavica nad obcou a odstránenie prvkov kanalizácie toku;
• prehodnotenie vybraných častí meliorácií v kritických lokalitách;
• výsadba drevín na brehoch potoka a stabilizácia svahov vyššou vegetáciou;
• obnovný manažment mokrých lúk;
• ohradenie pramenísk a vzácnych zachovaných alebo obnovených mokradí na zabránenie vstupu dobytka pri pasení a ich následnému poškodeniu;
• príprava projektu pre agroenvironmentálne schémy;
• monitoring Plánu rozvoja vidieka a návrh na jeho zlepšenie (obdobie 2007 - 2013) na základe skúseností z pilotnej lokality,
• propagácia uvedených činností na lokálnej a národnej úrovni.

Súvisiace informácie: Článok Milana Barloga ku dňu Zeme v Olšavici
Koordinátor: Peter Straka
Obdobie: 2005 - 2006
Financovanie: Dunajský regionálny projekt (UNDP/GEF)
Partneri: Obec Olšavica, Roľnícke družstvo Olšavica-Brutovce, Štátna ochrana prírody SR - Správa národného parku Slovenský raj.


Posilnenie kapacít na implementáciu Ramsarského a Karpatského dohovoru v Srbsku
Zmyslom projektu je podpora vládnych a mimovládnych organizácií v Srbsku zameraných na implementáciu Ramsarského a Karpatského dohovoru, s cieľom posilnenia ich schopnosti chrániť a manažovať biologicky významné druhy a biotopy Karpát, ako aj medzinárodne významné mokrade.
Partnerom na implementáciu Karpatského dohovoru je mimovládna organizácia Ecolibri Bionet. Organizácia DAPHNE pripravila a zorganizovala tréning pre 11 zástupcov srbských vládnych a mimovládnych organizácií. Tréning sa zameriaval na využívanie geografických informačných systémov a databáz potrebných na uschovávanie a spracovanie údajov zozbieraných zo srbskej časti Karpát. Uskutočnil sa 24. - 29. januára 2005 v Bratislave.
Následne naši experti spolu so srbskými kolegami pripravujú informačný systém na zber údajov zo srbskej časti Karpát, ktorý je kompatibilný s karpatským informačným systémom, ktorý vybudovala organizácia DAPHNE v rámci projektu WWF - Karpatská ekoregionálna iniciatíva. Jeho výsledky boli publikované v "Správe o stave Karpát" v roku 2001. V tom čase neboli údaje zo Srbska dostupné. Cieľom projektu je urobiť zber a analýzu dát o faune a flóre srbskej časti Karpát do leta roku 2006.

Partnerom na implementáciu Ramsarského dohovoru je mimovládna organizácia Dunajské environmentálne fórum Srbsko a Čierna hora. V júni 2005 sa na Slovensku uskutoční tréning zameraný na prípravu plánov starostlivosti pre chránené územia pre vybraných zástupcov srbských vládnych a mimovládnych organizácií. Organizácia DAPHNE vypracovala v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR metodiku na prípravu plánov starostlivosti o medzinárodne významné územia. So svojimi skúsenosťami sa chce podeliť so srbskými partermi, ktorí vytvoria podobnú metodiku pre Srbsko. Táto metodika sa odskúša na vybranom pilotnom území a prediskutuje medzi odborníkmi na národnej úrovni.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: 2004 - 2006
Financovanie: Slovenská oficiálna rozvojová pomoc (Slovak Aid) prostredníctvom fondu Bratislava - Belehrad, ktorý spravuje Nadácia pre podporu občianskych aktivít (NPOA) a spolufinancuje Canadian International Development Agency (CIDA)
Partneri: Ecolibri Bionet, Dunajské Environmentálne Fórum Srbsko a Čierna hora

Ochrana revitalizáciou: Stratégia a manažment riečnej nivy na dolnom toku Moravy
Cieľom projektu bola spolupráca pri vypracovaní stratégie a metodiky manažmentu riečnej siete zameraných na obnovu nivných lúk. Vyhodnotili sa plány a realizované obnovné opatrenia na nive Moravy a navrhli sa scenáre obnovy. Hlavnou úlohou DAPHNE bolo analyzovať vzťah medzi chránenými lúčnymi biotopmi a režimom záplav využijúc postupy štatistickej ekológie. Na základe získaných výsledkov sa vypracoval vegetačný model potenciálnej oblasti obnovy v kedysi zaplavovaných územiach prepojený s hydrologickými scenármi.

Koordinátor: Rastislav Lasák
Obdobie: 2003 - 2005
Financovanie: Výskumný ústav vodného hospodárstva a Agentúra pre podporu vedy a techniky
Partneri: Ústav zoológie SAV

Lúky strednej Európy - ochrana a trvalo udržateľné využívanie
Tento projekt sa zameriava na štyri modelové lokality (niva rieky Moravy, Olšavica, NP Malá Fatra a NP Slovenský raj), z ktorých každá predstavuje odlišný ekologický problém týkajúci sa lúk, od nížinných až po alpínske ekosystémy. Cieľom projektu je podpora rozumného využívania lúk prostredníctvom prípravy a implementácie vedecky podložených obnovných a manažmentových plánov, ktoré sú výsledkom širšieho konsenzu. Tieto plány sa pripravili v roku 2002 a implementačná fáza projektu začala v roku 2003. Údolie Olšavice bolo zvolené za pilotnú lokalitu kvôli problémom so záplavami a eróziou pôdy. Začala sa spolupráca s Katedrou vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU, ktorá sa podieľala na hydrologickom vyhodnotení celého povodia Olšavice a pri príprave návrhov agronomických opatrení zameraných na zníženia záplav.

Poľnohospodárske družstvo Olšavica-Brutovce zrealizovala obnovu lúk na 41 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Cieľom projektu v oboch národných parkoch nie je implementácia plánu starostlivosti (to je úlohou Štátnej ochrany prírody). Chceli by sme ukázať pozitívne príklady a motivovať poľnohospodárov, aby udržiavali hodnotné lúky z hľadiska biodiverzity pomocou pilotných obnovných opatrení, akými sú výruby náletových drevín alebo kosenie a pasenie dlhodobo nevyužívaných lúk. S finančnou pomocou projektu sa môžu po vyčistení týchto lúk uchádzať o financovanie v rámci Agro-environmentálneho programu.

Naďalej pokračuje mapovanie lúčnych ekosystémov. Do konca apríla 2005 sa zmapovalo 75 % odhadovanej plochy lúk. Databáza aj Geografický informačný systém rýchlo narastajú. Obsahujú údaje o 13 268 lúčnych polygónoch vrátane 744 410 druhových záznamov vyšších rastlín. Do konca apríla 2005 sa zmapovalo 485 mapových listov z celkového počtu 671, ďalších 16 mapových listov je takmer dokončených. Tento informačný systém zohral významnú úlohu v procesu výberu lokalít do sústavy Natura 2000 na Slovensku. Stal sa tiež výborným podkladom na vymedzovanie výskytu hodnotných chránených biotopov zaradených do agroenvironmentálneho programu. Ide o najkomplexnejší a najväčší informačný systém nelesných biotopov na Slovensku.

Pokrytie územia Slovenska mapovaním travinnej vegetácie podľa okresov (červená - ukončené štvorce, oranžová - takmer ukončené štvorce, modrá - rozpracované štvorce)

Naďalej pokračujú semináre pre učiteľov na podklade príručky Svet lúk a pasienkov, ktorá bola pripravená a vydaná v roku 2000. Od začiatku roka 2001 do júna 2005 sa uskutočnilo 36 seminárov, ktorých sa zúčastnilo spolu 860 učiteľov základných škôl. Každý účastník seminára dostal zdarma príručku na použitie vo vyučovacom procese v škole. Semináre sa organizujú pre základné školy v jednotlivých okresoch po celom Slovensku.

V rámci projektu prebieha aj výskum na podhorských a horských lúkach v Národnom parku Malá Fatra. Zameriava sa na získanie poznatkov o dynamike vegetácie horských lúk a hľadá odpovede na otázku, aké je ich optimálne obhospodarovanie. Experimentálne plochy sa založili na lokalite Zázrivá Plešivá v severovýchodnej časti parku. Výskum sleduje prirodzenú dynamiku vegetácie týchto lúk ako aj vplyv kosenia a jeho absencie na travinné porasty. Popri procesoch zarastania sa sledujú aj možnosti obnovy dlhodobo nekosených porastov obnovením kosenia.

Koordinátor: Ján Šeffer
Obdobie: 2000 - 2006
Financovanie: Svetová banka - Globálny fond pre životné prostredie (GEF ) - stredne veľký projekt
Partneri: Štátna ochrana prírody SR - Centrum ochrany prírody a krajiny, Správa NP Slovenský raj, Správa NP Malá Fatra, Správa CHKO Záhorie, obec Olšavica, Poľnohospodárske družstvo Olšavica-Brutovce, Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Ekohydrologický výskum ako základ obnovy vápnitých slatín na Slovensku
Projekt je zameraný na posúdenie možností obnovy vybraných vápnitých slatín a slatinných lúk analýzou ekohydrologických a pôdnych podmienok, biologického potenciálu, ako je prítomnosť semennej banky a reliktných populácií ohrozených rastlinných druhov. Hlavným cieľom je uskutočniť ekohydrologické analýzy, ktoré pomôžu pochopiť fungovanie hydrologického systému, ktorý ovplyvňuje ekopedologické procesy a vývin vegetácie vybraných slatín a slatinných lúk. Dôležitým zámerom projektu je výmena skúseností v oblasti ekohydrológie a pedológie. Projekt sa sústreďuje na nasledovné lokality: vápnitá slatina pri Štrbe (Pastierske II.), PR Belianske lúky, NPR Abrod, NPR Rakšianske rašelinisko a Popradské rašelinisko.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: január 2002 - december 2004
Sponzori: Ministerstvo poľnohospodárstva, manažmentu krajiny a rybárstva, Holandsko
Partneri: Univerzita v Groningene (NL), Alterra, Wageningen (NL)

Významné botanické územia (VBÚ) na Slovensku
Cieľom projektu bola identifikácia najvýznamnejších a najhodnotnejších botanických lokalít v rámci Slovenska. Projekt sa okrem Slovenska realizoval aj v ďalších 6 krajinách strednej a východnej Európy ako pilotný projekt programu IPA (Important Plant Areas), ktorý koordinuje britská organizácia Plantlife. Inštitút DAPHNE bol vedúcou organizáciou zodpovednou za implementáciu projektu na Slovensku.
V rámci projektu sa aplikovali rovnaké kritériá výberu vo všetkých 7 krajinách, založené na analýze rozšírenia vybraných chránených a endemických taxónov a chránených biotopov. Výsledkom projektu bol návrh siete Významných botanických území na Slovensku, ktorý pokrýva viac ako 13 % územia štátu. Výsledky projektu a opis území budú zahrnuté v publikácii, ktorá vyjde v roku 2005.

Koordinátor: Dobromil Galvánek
Obdobie: júl 2002 - december 2004
Financovanie: Ministerstvo pôdohospodárstva, ochrany prírody a rybárstva, Holandsko, prostredníctvom Plantlife v Londýne
Partneri: Štátna ochrana prírody SR, Botanický ústav SAV
Literatúra:
Anderson, S., 2002: Identifikácia Významných botanických území. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 48 s.
Stanová, V. & Kušík, T., 2003: Významné botanické územia (IPA - Important Plant Areas) ako obdoba Významných vtáčích území (IBA - Important Bird Areas). Ochrana prírody Slovenska, 3: 22.
DAPHNE, 2004: Významné botanické územia na Slovensku. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Natura 2000 na Slovensku - preklenutie implementačného procesu
Hlavným cieľom projektu je EÚ aproximácia a posilnenie ochrany európskych prioritných druhov a biotopov na Slovensku, cez podporu mapovania, monitoringu a plánov starostlivosti pre územia Natura 2000 v súlade s legislatívou EÚ.
Projekt ma pomôcť Štátnej ochrane prírody s dobudovaním sústavy Natura 2000 na Slovensku, a to prostredníctvom mapovania terénu, dokončenia overovania dát pre územia európskeho významu (pSCIs) a pomocou dokončenia požiadaviek EÚ pred zaslaním národného zoznamu Európskej komisii. Na dosiahnutie týchto cieľov majú napomôcť nasledovné úlohy:

• Asistencia pri terénnom mapovaní a pri overovaní dát pre územia európskeho významu (pSCIs), a pri dokončení národného zoznamu, ktorý má byť 1. mája 2004 odoslaný Európskej komisii.
• Asistencia pri stanovení štatútu a určení priaznivého stavu ochrany (favourable conservation status - FCS) podľa smernice o biotopoch, článku 6 pre druhy a biotopy nachádzajúce sa na Slovensku a vyhodnotenie, či je národný zoznam území národného významu dostatočný pre požiadavky EÚ.
• Asistencia pri príprave metodiky monitoringu pre územia európskeho významu (pSCIs) a príprave konceptu na ukladanie a analýzu dát uložených v databáze Natura 2000.
• Asistencia pri príprave inštitucionálnych kapacít cez tréningy a zabezpečenie spolupráce medzi lesníkmi a ochranármi zodpovednými za manažment a monitoring území Natura 2000 v budúcnosti.

Dĺžka projektu je 1 rok (september 2003 - október 2004) a zameriava sa na vyplnenie medzier, ktoré sa objavili v poslednej fáze implementácie sústavy Natura 2000 na Slovensku. Na projekte sa podieľajú organizácie VISKon, Štátna ochrana prírody SR, DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Lesnícky výskumný ústav, Lesoprojekt a Botanický ústav SAV.

Tvorba sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike
Aktivity projektu sa sústredili na vytvorenie zručností a znalostí potrebných na včasnú a efektívnu implementáciu sústavy Natura 2000 na Slovensku. To zahŕňalo skvalitnenie a doplnenie informácií o rozšírení prirodzených typov biotopov a tých druhov, ktorých ochrana si vyžaduje vytvorenie sústavy Natura 2000, vypracovanie metodík na výber lokalít, vytvorenie databáz a skvalitnenie zručností potrebných pri manažmentovom plánovaní. Projekt tiež prispel k zvyšovaniu povedomia zainteresovaných strán o špecifikách požiadaviek legislatívy Európskej únie v sektore ochrany prírody.
Výsledky projektu, predovšetkým vytvorenie metodiky na výber chránených vtáčích území (SPA) podľa smernice o vtákoch a území vhodných na identifikáciu ako lokality významné pre Európske spoločenstvo (SCI) podľa smernice o biotopoch, ako aj skompilovanie predbežných zoznamov území SPA a SCI, by mali prispieť k včasnej implementácii predvstupových záväzkov Slovenska voči EÚ v sektore ochrany prírody.

Koordinátor: Ján Šeffer
Obdobie: 2001 - 2002
Financovanie: Holandská vláda (Matra, SENTER)
Partneri: VVMZ, Wetlands International, AVALON, SOVON (Holandsko), Botanický ústav SAV, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS)

Ochrana a trvalo udržateľné využívanie rašelinísk na Slovensku
Cieľom projektu je vytvoriť základňu pre dlhotrvajúcu ochranu medzinárodne významných a biodiverzitne hodnotných rašelinísk Slovenska, získať prehľad o ich výskyte, ohrození a potrebách na zabezpečenie ich účinnej ochrany a pripraviť odporúčania na zlepšenie legislatívy. Špecifikovali sa tri hlavné ciele, v rámci ktorých sa realizovali nasledujúce aktivity:

A. Mapovanie rašelinísk Slovenska sa uskutočnilo rokoch 2001 - 2002. Zaznamenalo sa 885 rašeliniskových lokalít s celkovou plochou 2 350 ha. Do konca roka 2002 databáza obsahovala 41 593 druhových záznamov, 33 z nich patrilo šiestim druhom uvedených v Smernici o biotopoch. Zaregistrovalo sa 861 biotopových záznamov piatich typov biotopov uvedených v Smernici o biotopoch a zaznamenalo sa celkovo ich 555 lokalít.

B. Vybralo sa šesť lokalít, ktoré zachytávajú výskyt všetkých typov rašelinísk, s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu biodiverzity. Pred vypracovaním manžmentových plánov sa vyhodnotil vplyv ľudskej činnosti na lokality a pripravil sa opis požadovaných aktivít. Preskúmala a analyzovala sa história územia s využitím všetkých dostupných zdrojov, pretože ide o dôležitý aspekt pri stanovení vhodného manažmentového režimu. Výsledky aktivít realizovaných v šiestich pilotných lokalitách sa použili aj v procese transpozície legislatívy EÚ v oblasti ochrany prírody. Proces manažmentového plánovania v pilotných lokalitách sa využil aj pri vypracovaní metodík na prípravu manažmentových plánov pre budúce lokality sústavy Natura 2000 na Slovensku.

C. 3. Zvyšovanie povedomia verejnosti o biodiverzite a iných významných hodnotách a funkciách rašelinísk. Pripravila a vytlačila sa príručka pre učiteľov základných škôl - Svet rašelinísk (211 strán, 8 kapitol). Na báze príručky sa pripravil seminár pre učiteľov, ktorý bol spojený s distribúciou príručky. Celkovo sa uskutočnilo 8 seminárov, ktorých sa zúčastnilo 177 učiteľov. Na podklade príručky sa pripravila aj tzv enviroškatuľa, ktorá predstavuje súbor didaktických pomôcok na vyučovanie. Enviroškatuľa sa využívala na prezentáciu možností využitia príručky počas seminárov. Pre záujemcov z oblasti ochrany prírody aj z akademických inštitúcií sa pripravuje publikácia o biodiverzite NPR Abrod.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: január 2001 - ferbruár 2003
Financovanie: Danish Cooperation for Environment in Eastern Europe (DANCEE)
Partneri: NEPCon, Štátna ochrana prírody SR
Literatúra:
Stanová, V. (ed.), 2001: Mapovanie rašelinísk Slovenska. Metodická príručka. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 21 s. Msc.
Viceníková, A. (ed.), 2002: Svet rašelinísk - príručka pre učiteľov základných škôl. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 211 s.

Ochrana, obnova a rozumné využívanie vápenatých slatín na Slovensku
Tento projekt mal za cieľ prípravu stredne veľkého projektu GEF, ktorý bude zameraný na ochranu biodiverzity karpatských rašelinísk so špeciálnym dôrazom na vápnité slatiny, ktoré sú unikátnym ekosystémom s centrom rozšírenia na Slovensku. Projekt sa venoval riešeniu nasledujúcich akútnych problémov: 1. odvodňovanie slatín, 2. nedostatok vhodného manažmentu v chránených územiach s výskytom slatín a 3. nízke povedomie verejnosti o význame rašelinísk. Aktivity, ktoré sa realizovali na troch pilotných lokalitách, budú slúžiť ako príklad najvhodnejšieho postupu pri obnove a manažmente týchto hodnotných biotopov. Pripravil sa kompletný návrh projektu, ktorý bol predložený na schválenie do Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF).

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: október 2001 - júl 2002
Financovanie: UNDP/GEF
Partner: Štátna ochrana prírody SR

Katalóg biotopov Slovenska
Vybudovanie sústavy Natura 2000 si vyžaduje poznatky o celoplošnom rozšírení chránených biotopov a druhov. Cieľom Katalógu je vyčlenenie a opis tých mapovacích jednotiek NATURA 2000, ktoré možno očakávať a teda aj zmapovať v podmienkach Slovenskej republiky. Zároveň boli vyčlenené biotopy národného významu, ako aj opísané všetky ostatné biotopy, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú. Snahou autorov pri opise jednotiek bolo maximálne rešpektovať odborné hľadiská a ako hlavné kritérium udržať osvedčený systém fytocenologických jednotiek, ktorý sa už v minulosti premietol do mapovacích jednotiek katalógu Biotopy Slovenska a mapovania travinnej vegetácie a rašelinísk a býva bežne akceptovaný pri mapovaní biotopov v Európe.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: júl 2002 - marec 2003
Financovanie: Štátna ochrana prírody SR
Partner: Botanický ústav SAV
Literatúra:
Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Vybudovanie Informačného systému Štátnej ochrany prírody SR - I. fáza
Hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť informačný systém na podklade semi klient-server technológie. Tento systém je potrebný pre spravovanie a vyhodnocovanie dát o výskyte rastlín, živočíchov a biotopov. Systém zabezpečuje vkladanie, výber dát a ich export/import z/do Centrálnej Databázy, pričom dáta je možné prezentovať v jednoduchom GIS prostredí.
Informačný Systém Taxónov a Biotopov (ISTB) pozostáva z centrálneho servera umiestneného v centre Štátnej ochrany prírody SR (Centrálna Databáza), 30 malých serverových inštalácií umiestnených na správach NP, CHKO alebo RSOPK alebo v rôznych neziskových inštitúciách (Hlavná Aplikácia), a viac ako 100 klientských inštalácií používaných na plnenie dát nazývaných Aplikácie pre Externistu.
Centrálna Databáza pracuje na systéme MySQL. Ostatné aplikácie sú vyvinuté na troch rôznych platformách: MS Access, Paradox a webové rozhranie (cez PHP a Apache server).
V budúcnosti sa plánuje vytvoriť lepšie prepojenie z GIS a zjednodušenie niektorých zložitých operácií.
Tento nový systém hral dôležitú úlohu pri dokončovaní projektu Natura 2000 a taktiež zodpovedá každodenným potrebám zo strany ŠOP SR.

Koordinátor: Alexander Kürthy, Rastislav Lasák
Obdobie: október 2001 - december 2002
Financovanie: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Partner: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Web: www.sopsr.sk/istb/

Podpora pozemkových spolkov v Českej republike
Cieľom projektu je 1) upevniť akreditované pozemkové spolky (APS) ako prostriedok implementácie sústavy Natura 2000, 2) motivovať a podporovať vytvorenie a akreditáciu potenciálnych pozemkových splokov (PPS), 3) podporovať hnutie pozemkových spolkov medzi verejnosťou a zvýšiť podporu verejnosti pozemkovým spolkom, 4) poskytnúť hnutiu nový nezávislý dlhodobý zdroj financovania a 5) poskytnúť dostatočnú kapacitu odborníkov z Národného pozemkového spolku (NLT). Ako vyplýva z cieľov projektu, projekt sa sústreďuje na 1) APS, 2) PPS, 3) vlastníkov pôdy, štátnu správu a verejnosť.
Organizácia DAPHNE sa venuje aktivite zameranej na monitorovanie manažmentu APS v chránených územiach. V spolupráci s odborníkmi z DAPHNE sa vytvorí monitorovací systém praktického manažmentu APS. Komplexný monitorovací systém odrážajúci zmeny v biodiverzite vybratých biotopov by bol veľmi drahý. Zmysluplným riešením je výber a monitorovanie indikátorov signalizujúcich významné zmeny biotopu. V rámci trvania projektu sa urobí výber indikátorov a navrhne sa dizajn monitorovacieho systému.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: júl 2002 - máj 2003
Financovanie: Nadace rozvoje občanské společnosti (NROS), ČR - Program EÚ Phare Access
Partneri: Český svaz ochranců přírody

Iniciatíva karpatského ekoregiónu
Iniciatíva Karpatského ekoregiónu predstavuje jedinečnú medzinárodnú spoluprácu, ktorej cieľom je ochrana prírody v globálne významnom karpatskom pohorí. Karpaty sú jedným z posledných území v Európe, ktoré je zachované v takmer nezmenenom stave. Sú unikátnym útočiskom širokej megafauny a neobyčajne bohaté z hľadiska druhovej diverzity a výskytu endemitov. Z týchto dôvodov organizácia WWF zahrnula Karpaty medzi významné ekoregióny v rámci siete "Global 2000". Na projekte spolupracovalo viac ako 50 organizácií zo siedmich karpatských krajín - Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Rakúsko.

WWF prišla s iniciatívou Karpatského ekoregiónu v roku 1999 ako s reakciou na hrozby, ktorým čelia Karpaty. V prvej fáze tejto iniciatívy venovanej prieskumu sa oslovili relevantné inštitúcie a experti, ktorí spoločne analyzovali súčasné a potenciálne ohrozenia a možnosti rozvoja regiónu. Zároveň sa snažili odhadnúť potenciál a realizovateľnosť širokej škály aktivít uskutočňovaných v rámci iniciatívy. V roku 2000 sa začalo podrobné hodnotenie biodiverzity a sociálno-ekonomických faktorov. Organizácia DAPHNE zohrala významnú úlohu ako koordinátor prípravy metodiky a budovania GIS pre celú oblasť karpatského oblúka a zároveň bola aj koordinátorom aktivít na Slovensku. DAPHNE taktiež koordinovala budovanie databázy karpatských biotopov a endemických rastlinných druhov, ako aj prípravu internetovej stránky.
Publikácia Správa o stave Karpát, ktorá sa pripravila v rámci projektu, predstavuje prvý všeobecný prehľad unikátneho prírodného a kultúrneho bohatstva hôr, ktoré spájajú sedem krajín.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: marec 2000 - apríl 2001
Financovanie: Dunajsko-karpatský program WWF
Partneri: viac ako 50 organizácií zo siedmich karpatských krajín
Slovenskí partneri: Štátna ochrana prírody SR, Združenie karpatských národných parkov (ACANAP), EKOPOLIS, Ministerstvo životného prostredia SR
Web-stránka: www.carpathians.org
Literatúra:
Webster R., Holt. S., Avis Ch., 2002: Karpaty. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 69s.

Rašeliniská strednej Európy
Projekt je súčasťou medzinárodného projektu realizovaného v 8 krajinách strednej Európy - Poľsko, Česká republika, Ukrajina, Bielorusko, Lotyšsko, Estónsko, Litva a Slovensko. Jeho hlavnou úlohou je príprava stratégie a akčného plánu na ochranu rašelinísk. Dokument, ktorý poskytne informácie o dôležitosti rašelinísk vo vzťahu k biodiverzite, uhlíkovej degradácii, znečisteniu vôd atď. je určený zákonodarcom a donátorským organizáciám. Stratégia bude obsahovať prehľad priorít pre ochranu rašelinísk na národnej úrovni a pre strednú Európu.

Akčný plán poskytne rámec pre národné projekty zamerané na zlepšenie ochrany a rozumného využitia rašelinísk. Dokument bude okrem iného obsahovať zoznam rašelinísk navrhovaných na zaradenie medzi územia chránené Ramsarským dohovorom, návrh zásad rozumného využívania rašelinísk, certifikáciu výrobkov z rašeliny a odporúčania pre územné plánovanie. Akčný plán definuje národné priority na ochranu rašelinísk a poskytuje detailné spracovanie projektových ideí pre potenciálnych sponzorov.

Koordinátor: Viera Stanová
Obdobie: 1999 - 2001
Financovanie: Dánska a Holandská vláda prostredníctvom Wetlands International
Partneri: Štátna ochrana prírody SR
Literatúra:
Stanová, V. (ed.), 2000: Rašeliniská Slovenska. DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Stanová, V., Viceníková, A., Baláž, D., Šeffer, J., Lasák, R., Gojdičová, E. & Šoltés, R., 2000: Projekt stredoeurópskych rašelinísk. Národná správa SR. Ms. Depon v DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Spoločný manažment trilaterálneho regiónu nív riek Moravy a Dyje
Projekt sa realizoval v rámci dlhodobej stratégie mimovládnych organizácií trilaterálneho regiónu. Jedným zo strategických cieľov bola harmonizácia ochrany a manažmentu v aluviálnej zóne riek Moravy a Dyje, o ktorú sa v dolnej časti delia Slovensko a Rakúsko a v hornej časti Rakúsko a Česká republika. Tento región bol vo všetkých štátoch vyhlásený za Ramsarskú lokalitu. Územie bolo čiastočne ovplyvnené intenzívnym poľnohospodárstvom, reguláciou riek a nevhodnými melioráciami. Aktívna ochrana tejto jedinečnej prírodnej oblasti vyžaduje úspešnú implementáciu plánov obnovy a manažmentu, ktorej nevyhnutnou súčasťou je efektívna trilaterálna spolupráca a zosúladenie aktivít vo všetkých troch krajinách.
Projekt predstavuje prvý krok k spracovaniu trilaterálneho manažmentového plánu a jeho cieľom bolo analyzovať existujúce informácie, ich prístupnosť a kompatibilitu. Výsledkom projektu je definovanie oblastí informačných medzier, ktorých vyplnenie je nevyhnutné pre prípravu integrovaného manažmentového plánu. Tie sa definovali v nasledujúcich oblastiach: právny systém, fauna, flóra, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybárstvo, turizmus a rekreácia, vodné hospodárstvo a abiotické faktory. Ďalším výstupom projektu, ktorý je založený na stabilnej trilaterálnej spolupráci medzi mimovládnymi a vládnymi organizáciami pôsobiacimi v regióne Moravy a Dyje, bude návrh postupu pri príprave trilaterálneho manažmentového plánu.

Koordinator: Vladimír Kočvara
Obdobie: December 2000 - December 2001
Financovanie: Holandská vláda (MATRA-KNIP)
Partneri: Distelverein (Rakúsko), Veronica (Česká republika), Chránená krajinná oblasť Pálava (Česká republika).

Zoznam významných mokradí Slovenska
Na Slovensku patria mokrade medzi najohrozenejšie ekosystémy. Napriek tomu, že je významný podiel mokradí chránený, stále ostáva veľký počet hodnotných lokalít bez legislatívneho zabezpečenia. Cieľom projektu bolo analyzovať a navrhnúť zoznam významných mokraďových území, ktoré by mali byť súčasťou návrhu pre sústavu NATURA 2000. Zoznam území bol vytvorený tímom odborníkov, ktorý pozostával z expertov mimovládnych i vládnych organizácií a pracoval pod vedením DAPHNE a partnerskej organizácie - Štátnej ochrany prírody. Databáza významných mokradí bola skompletizovaná a prepojená s GIS-om. Výsledky projektu boli poskytnuté Ramsarskej komisii a Ministerstvu životného prostredia SR pre ich využitie pri príprave sústavy NATURA 2000.

Koordinátor: Ján Šeffer
Obdobie: september 1999 - apríl 2000
Financovanie: WWF International
Partneri: Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia
Literatúra:
Šeffer, J., Stanová, V., Straka, P. & Baláž, D., 2000: Tieňový zoznam mokradí Slovenska. Ms. Depon. in DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Index mokradí a vodných plôch
DAPHNE sa aktívne zúčastnilo projektu Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF), ktorý bol zameraný na vypracovanie meta-informačného systému o mokradiach a vodných plochách Slovenska. Cieľom bolo definovanie stavu a informovanosti o kľúčových vodných a mokraďových ekosystémoch, ich ohrozenia plynúceho z poľnohospodárstva, priemyslu a turistiky, ďalej ich ekologickej hodnoty, stavu biodiverzity a kvality monitorovacích programov. Štúdia poskytuje významný podklad pre prípravu efektívneho manažmentu vodných a mokraďových biotopov na Slovensku. Projekt sa realizoval v 16 európskych krajinách.

Koordinátor: Ján Šeffer
Obdobie: september 1999 - apríl 2000
Financovanie: WWF International
Partneri: Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia.
Literatúra:
Hygum, B., Madgwick, J., Vanderbeeken, M., Blincone, P (eds), 2000: Water and Wetland Index. Report by WWFś European Freshwater programme. Ms. Depon. in DAPHNE - Institute of applied ecology, Bratislava.

Dištančné vzdelávanie v ochrane biodiverzity
Cieľom projektu bolo vyplnenie medzery v dištančnom štúdiu v oblasti ochrany biodiverzity pre štátnych zamestnancov i členov mimovládnych organizácií. Jedným z jeho cieľov bolo vybudovanie centra dištančného vzdelávania na Univerzite Komenského v Bratislave.
Organizácia DAPHNE spolupracovala najmä pri príprave a realizácii dištančných kurzov v Modre, ktorých sa zúčastnilo 90 účastníkov. Zároveň sa podieľala na príprave študijných materiálov pre dištančné kurzy.

Koordinátor: Dobromil Galvánek
Obdobie: január 1999 - apríl 2002
Financovanie: TEMPUS
Partneri: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ministerstvo životného prostredia SR, Botanický inštitút EMAU, Greifswald (Nemecko), Univerzita vo Wageningene (Holandsko), Inštitút ochrany biodiverzity v Regensburgu (Nemecko), Inštitút dištančného vzdelávania Dipoli Helsinki (Fínsko).
Web-stránka: http://sozo.fns.uniba.sk

Plán ekologickej obnovy obcí Jaslovské Bohunice a Radošovce
Obce Jaslovské Bohunice a Radošovce sa nachádzajú v oblasti Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré je charakteristické pre túto oblasť, spôsobuje veľa environmentálnych problémov, ako sú pôdna erózia, znečistenie vôd a degradácia ekosystémov. DAPHNE v spolupráci s miestnou samosprávou a poľnohospodárskymi družstvami pripravila plán ekologickej obnovy na zlepšenie ekologickej situácie na poľnohospodárskej pôde v extraviláne oboch obcí.
V roku 1999, po vypracovaní plánu obnovy spomenutých obcí, začal samotný realizačný proces. Realizačný projekt navrhuje širokú sieť nových biotopov (vetrolamy, remízky) a jeho súčasťou je aj rozpočet na ich výsadbu. Výsadba sa bude realizovať v nasledujúcich rokoch v spolupráci s poľnohospodárskym družstvom v Jaslovských Bohuniciach a s obecným úradom.

Koordinátor: Dobromil Galvánek
Obdobie: apríl 1998 - jún 2000
Financovanie: obce Jaslovské Bohunice a Radošovce, poľnohospodárske družstvo Jaslovské Bohunice
Partneri: obecný úrad - Jaslovské Bohunice, poľnohospodárske družstvo Jaslovské Bohunice, obecný úrad - Radošovce, poľnohospodárske družstvo Radošovce.
Literatúra:
Galvánek, D. & Ružičková, J., 2000: Plán ekologickej obnovy obcí Jaslovské Bohunice a Radošovce. časopis Daphne, 1, pp. 21-24.

Reháčková, T., Ružičková, J. & Galvánek, D., 2000: Realizačný projekt ochranných lesných pásov s prioritnou pôdoochrannou funkciou v katastri obce Jaslovské Bohunice (k. ú. Jaslovce a Bohunice). Odborná správa. Ms. Depon. v DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Ružičková, J., Galvánek, D., Lasák, R., Čierna, M., Hell, P., Slamečka, J., Vágenknechtová, V., Bohuš, M., Lengyel, J., Kováč, V. & Krištofík, J., 1999: Plán ekologickej obnovy obcí Jaslovské Bohunice a Radošovce. Odborná správa. Ms. Depon. v DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

<hore>